www.wikidata.uk-ua.nina.az
Stare misto Torunya pol Stare Miasto w Toruniu angl Medieval Town of Torun Torun Polsha najstarisha chastina mista Torunya yaka z dvoma inshimi chastinami Novim mistom pl i zamkom Tevtonskogo ordenu utvoryuyut Serednovichne misto Torunya Serednovichne misto TorunyaMedieval Town of Torun 1 Svitova spadshinaStare misto u Toruni Vid z livogo berega Visli53 01 00 pn sh 18 37 00 sh d 53 01667 pn sh 18 61667 sh d 53 01667 18 61667Krayina PolshaTip KulturnijKriteriyi ii iv Ob yekt 835Region Yevropa i Pivnichna AmerikaZareyestrovano 1997 21 sesiya Stare misto Torunya Stare misto Torunya u VikishovishiNajcinnishi pam yatki arhitekturi rozmisheni same u Staromu misti Torunya 16 veresnya 1994 vpisane do reyestru pam yatok istoriyi a v 1997 roci vono u skladi Serednovichnogo mista Torunya bulo vnesene do spisku Svitovoyi spadshini YuNESKO Rozmishennya Serednovichnogo mista na plani TorunyaPlan Serednovichnogo mista Torunya Stare misto zhovtij kolir Nove Misto sinij Serednovichne misto Torun Mateus Merian 1641Zmist 1 Istoriya 2 Najvazhlivishi ob yekti Starogo mista 3 Primitki 4 PosilannyaIstoriya RedaguvatiSvoyim viniknennyam Stare misto Torunya zavdyachuye licaryam Tevtonskogo ordenu yaki u 1230 1231 rokah pobuduvali tut zamok sho stav bazoyu dlya zavoyuvannya ta yevangelizaciyi Prussiyi Poselennya yake otochuvalo zamok u 1233 roci otrimalo prava mista i duzhe shvidko stalo nimeckim torgovim centrom Oskilki misto ne moglo vmistiti vsih kupciv yaki pribuvali z Sileziyi susidnih polskih zemel Vestfaliyi ta Lyubeka u 1251 roci buv zasnovanij she odin miskij centr Nove misto Torunya Teper u Staromu misti buv centr kupciv i bagatih promislovciv pivovariv pekariv i m yasnikiv a v Novomu misti centr remisnikiv chinbariv tkachiv i kushniriv 2 Jogo rozvitkovi spriyalo priyednannya mista u XIV mu stolitti do Ganzejskogo torgovelnogo soyuzu U drugij polovini XIII i XIV st bulo pobudovano bagato chudovih budivel yaki zbereglisya i do nashih dniv ratusha Starogo mista i cerkvi sobor Svyatih Ivaniv kostel Bozhoyi Materi Nad richkoyu Visla buv pobudovanij port sho do XIV st buv morskim a bilya vorit Sv Duha Monastirskih 3 korabelnya Ci sporudi ye svidchennyam kolishnoyi mogutnosti ta vazhlivosti Torunya na karti Yevropi 4 nbsp Ratusha Starogo mista Zahidna storona 2005Pislya porazki Tevtonskogo ordenu v Gryunvaldskij bitvi 1410 roku utvorivsya Prusskij soyuz de sho ob yednav mista vorozhi do ordenu nizhnye licarstvo Prussiyi i Pomor ya U 1454 roci vijska soyuzu vistupili proti tevtonciv i zvilnili vid yih vladi mista i forteci Gdansk Torun Elblong Krulevec Kenigsberg ta inshi Korol Polshi Kazimir IV ogolosiv pro priyednannya zemel ordenu do svogo korolivstva Takim chinom pochalasya polsko tevtonska Trinadcyatirichna vijna 1454 1466 rokiv yaka zakinchilasya pidpisannyam u 1466 roci drugogo Torunskogo miru i Tevtonskij orden viznav sebe polskim vasalom 5 Torgivlya zernom viklikala neobhidnist jogo zberigannya Tomu protyagom odnogo stolittya u 1450 1550 rokah v Toruni bulo pobudovano blizko 60 novih shpihliriv zernoshovish Krim togo voni buduvalisya ne tilki bezposeredno nad rikoyu Visloyu ale i v mezhah perimetru stin Starogo mista Torunski kupci zerna zhili na pivdni vulici Mostovoyi U 1703 roci pid chas oblogi mista shvedami pozhezhi chastkovo zrujnuvali ratushu ta budinki Starogo mista Na misci zrujnovanih budinkiv bilya Rinku u XVIII stolitti pobuduvali novu lyuteransku kirhu nini kostel Svyatogo Duha Naprikinci XVII stolittya pobuduvali dekilka barokovih kam yanic napriklad palac Dombskih 1693 Protyagom XIX i pochatku XX stolittya bagato budinkiv serednovichnogo pohodzhennya buli perebudovani a na misci znesenih pobudovani novi u stilyah istorizmu secesiyi i rannogo modernizmu Todi zh rozibrali bilshu chastinu oboronnih stin z vezhami i vorotami 2 Pislya Pershoyi ta Drugoyi svitovih voyen provodilisya restavracijni roboti yaki stali znachno intensivnishimi u 70 h rokah HH stolittya Najvazhlivishi ob yekti Starogo mista Redaguvati nbsp Kam yanicya pid zirkoyuMiski stini Stare misto bulo otochene podvijnim poyasom stin z vezhami vorotami i rovom tilki z boku Visli stina odinarna Do nashih dniv zbereglosya tilki kilka fragmentiv stin a takozh tri z 8 mi bram Brama Svyatogo Duha Monastirska brama pl Moryacka brama pl ta Mostova brama pl 6 Brama Svyatogo Duha flamandskogo tipu z shirokimi prizemkuvatimi formami pobudovana u pershij polovini XIV stolittya Kolis bula odniyeyu z chotiroh bram sho veli do naberezhnoyi gavani Za vorotami lezhalo peredmistya Ribaki i monastir z likarneyu Svyatogo Duha zvidsi nazva Moryacka brama u kinci vulici Moryackoyi Zeglarskiej Vona datuyetsya XIII XIV stolittyam odnak z tih chasiv zbereglisya lishe fragmenti U XIX stolitti vezha bula gruntovno perebudovana Vikonuvala predstavnicki funkciyi tut ceremonno vitali vazhlivih gostej mista Mostova brama u kinci vulici Mostovoyi pobudovana v 1432 roci budivelnikom Gansom Gotlandom na misci staroyi brami yaka bula podibna do Moryackoyi Vela do mostu zvidsi nazva cherez riku de ranishe buv porom Na vezhi zakripleni metalevi blyashki yaki dayut informaciyu pro najvishi rivni vodi na richci Visla vid XVI do XIX stolittya 7 nbsp Pam yatnik plisakovi v Staromu misti TorunyaSobor Svyatih Ivana Hrestitelya ta Ivana Yevangelista Hram buduvavsya za 4 etapi vid 1250 roku do 1480 roku Na jogo vezhi znahoditsya najbilshij serednovichnij dzvin u Polshi 8 Ratusha Starogo mista Monumentalna budivlya XIV stolittya perebudovana u XVIII stolitti Ce prekrasnij priklad gotichnoyi arhitekturi z elementami epohi Vidrodzhennya 9 Kostel Bozhoyi Materi Gotichna sporuda pobudovana franciskancyami v XIV stolitti 10 Cerkva Svyatogo Duha Barokova protestantska cerkva pobudovana v 1756 roci Vezha visotoyu 64 m bula pobudovana na kinci XIX stolittya Dvir Artura Neorenesansna budivlya kincya XIX stolittya Pochatkovij gotichnij dvir Artura buv miscem elitnogo bratstva Sv Yuriya 11 nbsp Gerb z Dvoru ArturaKam yanicya pid zirkoyu Barokovij budinok z bagato prikrashenim fasadom verh yakogo prikrashenij pozolochenoyu zirkoyu Pam yatnik Mikoli Kopernikovi Statuya roboti Friderika A Tika vidlita v Berlini i vstanovlena na ploshi Starogo mista v 1853 roci Mikola Kopernik narodivsya v 1473 r na vul Sv Anni teper vul Kopernika 17 yak chetverta ditina v kupeckij sim yi 12 Pam yatnik plisakovi bokorashevi Za legendoyu molodij bokorash groyu na skripci zvilniv misto vid navali zhab Pam yatnik roboti Georga Volfa Georg Wolf 1914 roku stoyit na rinku bilya ratushi 13 nbsp Angel z gerbom mista nad vorotami ratushi Starogo mista TorunyaPrimitki Redaguvati Nazva v oficijnomu anglomovnomu spisku a b Z istoriyi mista torun pl pol Pam yatniki Torunya Vorota turystyka torun pl pol Torun Arhivovano 13 kvitnya 2016 u Wayback Machine lutskrada gov ua Istoriya Torunya TorunDzisiaj pl pol Miski stini ZWIEDZAJTORUN PL pol Vorota Starogo mista turystyka torun pl pol Sobor Svyatih Ivaniv Arhivovano 2016 04 12 u Wayback Machine ZWIEDZAJTORUN PL pol Ratusha Starogo mista ZWIEDZAJTORUN PL pol Kostel Bozhoyi Materi Arhivovano 2016 04 12 u Wayback Machine ZWIEDZAJTORUN PL pol Dvir Artura ZWIEDZAJTORUN PL pol Pam yatnik Kopernika ZWIEDZAJTORUN PL pol Pam yatnik plisaka ZWIEDZAJTORUN PL pol Posilannya RedaguvatiVikishovishe maye multimedijni dani za temoyu Stare misto TorunyaMedieval Town of Torun angl Oficijnij sajt mista Torunya pol Otrimano z https uk wikipedia org w index php title Stare misto Torunya amp oldid 38444276