www.wikidata.uk-ua.nina.az
Akabska zatoka Akaba Ejlatska zatoka morska zatoka Chervonogo morya mizh Aravijskim ta Sinajskim pivostrovami 1 2 3 Dovzhina blizko 180 km shirina do 28 km glibina do 1 828 m 3 Viddilena vid Chervonogo morya pidvodnim porogom glibinoyu do 958 m 3 Akabaarab خليج العقبة Sinajskij pivostriv Akabska zatoka pravoruch28 45 pn sh 34 45 sh d 28 750 pn sh 34 750 sh d 28 750 34 750 Koordinati 28 45 pn sh 34 45 sh d 28 750 pn sh 34 750 sh d 28 750 34 750Chastina vid Chervone moreskladniki Marsa el MarakhdPriberezhni krayini Yegipet Izrayil Jordaniya i Saudivska AraviyaDovzhina blizko 180 kmShirina do 28 kmPlosha 239 km km Maksimalna glibina 1 828 mSerednya glibina 1850 midentifikatori i posilannyaP3006 identifikator Marine Regions Geographic 4263GeoNames 235620U proyekti OpenStreetMap r12165391 RAkabaAkaba Yegipet Akaba u VikishovishiU Vikipediyi ye statti pro inshi znachennya cogo termina Akaba Zmist 1 Geografiya 2 Istoriya 3 Naselennya i vikoristannya 4 Gospodarstvo 5 Div takozh 6 Primitki 7 Literatura 8 PosilannyaGeografiya RedaguvatiGeografichno Akabska zatoka ye chastinoyu rozlomu Velikoyi riftovoyi dolini sho vidokremlena vid Chervonogo morya pidvodnim porogom zavglibshki do 958 m Zatoka spoluchena z Chervonim morem protokoyu Tiran v yakij roztashovanij ryad nevelikih ostroviv zokrema Ostriv faraoniv sho ye volodinnyam Yegiptu Beregova smuga zrizana slabko nayavni neveliki buhti Vid na jordanskij bereg zatoki Sinajskij bereg zatoki Ostriv faraoniv z serednovichnim zamkom Akabska zatokaAdministrativno zahidnij bereg Akabskoyi zatoki Sinajskij pivostriv nalezhit Yegiptu shidnij chastkovo Jordaniyi ta Saudivskij Araviyi Na pivnochi zatoki buhta Akaba roztashovanij izrayilskij port Ejlat cherez ce v Izrayili poshirena insha nazva zatoki Ejlatska zatoka Istoriya RedaguvatiIstorichno ye v kolini Yudi Zaborona Yegiptu na zahid v zatoku izrayilskih korabliv stala odniyeyu z prichin Shestidennoyi vijni 1967 roku Naselennya i vikoristannya RedaguvatiBeregi Akabi perevazhno ne zaseleni kochove i chastkovo postijne naselennya ye lishe v dilyankah de shodyatsya kordoni Izrayilyu Yegiptu Jordaniyi i Saudivskoyi Araviyi Tam zokrema roztashovani dva porti populyarne i vidnosno velike kurortne misto Ejlat Izrayil i Akaba yedinij port Jordaniyi a takozh prikordonne yegipetske selishe Taba Gospodarstvo RedaguvatiZatoka krim prikordonnogo statusu maye vazhlive ekonomichne znachennya zokrema transportne Takozh nalogodzhene pasazhirske poromne katerami spoluchennya mizh Yegiptom ta Jordaniyeyu U vodah zatoki rozvineno ribalstvo Na izrayilskij yegipetskij a z nedavnogo chasu i jordanskij dilyankah Akabi uspishno rozvivayetsya turizm v pershu chergu mizhnarodnij zokrema zbudovani j funkciyuyut ryad goteliv v tomu chisli j internacionalnih svitovih merezh Hilton Movenpik tosho Div takozh RedaguvatiMarsa el Mukejbile Marsa Murah Merset Abu Samra Merset Mahash el Ala Merset Mahash el Asfal buhti roztashovani v zahidnij chastini zatoki Primitki Redaguvati Atlas svitu 2005 Atlas Geografiya materikiv i okeaniv 2014 a b v ros Akaba Kratkaya geograficheskaya enciklopediya v 5 t gl red A A Grigorev i dr M Sovetskaya enciklopediya 1960 T 1 Aare Dyatkovo 563 s Literatura RedaguvatiAtlas 7 klas Geografiya materikiv i okeaniv Ukladachi O Ya Skuratovich N I Chanceva K DNVP Kartografiya 2014 Atlas svitu golov red I S Rudenko zav red V V Radchenko vidp red O V Vakulenko K DNVP Kartografiya 2005 336 s ISBN 9666315467 ros Fiziko geograficheskij atlas mira M Akademiya nauk SSSR i Glavnoe upravlenie geodezii i kartografii GGK SSSR 1964 298 s Posilannya RedaguvatiAkabska zatoka Arhivovano 15 lyutogo 2022 u Wayback Machine VUEVikishovishe maye multimedijni dani za temoyu Akabska zatoka Otrimano z https uk wikipedia org w index php title Akabska zatoka amp oldid 35917647